Óda na moju mámu, lebo nie každý takú má

Stará som už dosť, aj na to, aby som bola trochu patetická. Tak teda, toto je moja maminka, ktorá bola krásna už ako študentka z Martina na vlakovej stanici v Brne (tá v tom štýlovom modrom umelokoženom kabáte). Rovnako krásna je aj dnes, napríklad na výlete pri mori. A okrem toho, že je krásna, je aj celkom múdra, vtipná, pečie božské chrumkavé mandlové koláčiky (namáčajú sa do trojputňového tokajského), hotuje fantastickú makovú tortu bez múky, výborne varí, peče rôzne mäsá, vyrába k tomu pasentné šaláty. No a  ešte smiešne zmetkuje, keď si kupuje kvety na trhu, rada mi mení obrazy na stenách, hovorí hlasno a predovšetkým a najviac zo všetkého, má rada moju dcéru Elu, čo celkom chápem.

Díký mamí, aj touto cestou, za šecky pomoci, stráženia, jedlá, pitia, italské kriky jak z Woodyho filmov a už končím, lebo mi ide guča do krku. Mondié ;-)