Londra vs. pokrstenej knižky vôňa.

Odór lalie sa mi bude už navždy spájať s Londýnom. Mala som osemnásť a s rovnako starým bratrancom nás naši známi pozvali na týždeň do Anglicka. Prvé dni sme bývali hneď na paralelnej ulici s King´s road. No a každý večer, keď sme sa vracali domov, s otlačenými a ubehanými nohami, sme z posledných síl vybehli tých pár schodíkov z ulice, typických pre tamojšie domy a vošli do brány našej pani domácej. A tam už čakali lalie. Na starožitnom stolíku, nad nimi obrovské zrkadlo a tá  ich všade prenikavá vôňa. Keď sme s bratrancom odchádzali, rozhodli sme sa za prístrešie poďakovať  práve čerstvou kyticou lalii z malého kvetinárstva za rohom.

Normálne mi tá voňa bude chýbať, keď nám zemrú. Vždy, keď odomknem dvere a vojdem dnu, ovalia ma po hlave. Tak uvidíme, či sa mi tá vôňa prešteluje od Londýna ku knižke a nabudúce mi budú pripomínať už len úspech môjho muža :-)

P.S. Za pripomenutie a možné prekonanie Londýna ďakujem Lane s rodičmi :-)