Ela - školkara.

A je to tu, nečakane a z miniatúrneho ležiaceho biomravčeka narástlo dievčatko - školkara (ako sama seba zjemnelo volá), čo začalo chodiť do škôlky! Raketovo rýchlo a pre mňa absolútne nečakane sa zmenila na človeka, čo potrebuje byť medzi deťmi, organizovať ich, poúčať, ale aj sa od nich vela učiť a skúmať, čo sú to za tvory. Je vela škôlok, ale my sme nezvažovali viaceré alternatívy. Šli sme na deň otvorených dverí sem a po pár minútach a plači pri odchode (a to odchádzala ako posledná!) bolo úplne jasné, že bude chodiť do tohto domčeka na pár dní v týždni už teraz. Ako sa v škôlke cíti, najlepšie dokumentujú fotky od pani učitelky zo škôlky. (A s Nikolajom, s tým chlapcom pri kochlíku za kríkom sú do seba, psst).